Tvorba bonsaja vo forme viacnásobného kmeňa, alebo trsu.

napísal Harry Harrington

 

 

Viacnásobný kmeň, alebo trs má tri alebo viac – nepárny počet kmeňov, vyrastajúcich z jedného koreňa. Tento článok opisuje metódu tvorby bonsaja v štýle viacnásobného kmeňa, tiež znázorňuje tvorbu koreňových nábehov – nebari, ktorá sa môže použiť aj pre bonsaje s jedným kmeňom.

Tento bonsaj začal na jar 2003 ako tri javory poľné, (Acer campestre) sadenice s voľným koreňovým balom. Všetky tri stromy mali korene nevhodný pre bonsai, ako je typické pre stromy s voľným koreňovým balom.

Keďže tieto stromy som chcel vysadiť do pôdy na niekoľko rokov, aby zhrubli a vyvinuli kmene, využil som naraz aj príležitosť na vytvorenie vhodného nebari (povrchových koreňov).

Nasledujúci spôsob pestovania používa rovnaké princípy ako pri použití drôteného prstenca pri vytváraní nového koreňového systému potápaním, v kombinácii s pestovaním stromov na dlaždici, aby sa vytvoril plytký koreňový systém.

Three MaplesThree Maples

Január 2003: Tri javory poľné, rozličných veľkostí, boli vybrané na tento projekt a každý z nich je pripevnený do diery vyvrtanej v kuse dreva. Diery boli spravené dosť veľké na to aby nimi prešiel každý strom (spolu s konármi), zároveň však také, aby okolo kmeňa zostalo minimum voľného priestoru.

Pre stromy v tomto článku som použil drevenú dosku . Aj keď som dosiahol uspokojujúce výsledky, drevo začalo hniť a lámať sa po 4 rokoch v pôde. Lepšou alternatívou je použiť starú keramickú dlaždicu, ale do tej sa ťažšie vŕtajú diery.

Pozorne zvoľte pozíciu dier, keďže táto pozícia bude určovať konečnú pozíciu kmeňov. Pamätajte, že kmene časom zhrubnú a preto by mali byť na začiatku umiestnené ďalej od seba.

Užitočnou alternatívou pre bonsai s jedným kmeňom, je použitie starého CD. Sadenicu s priemerom menším než 1,5 cm môžete upevniť cez dieru v strede CD pred vysadením.

 

trees are then potted up

Stromy sú potom zasadené do vhodnej nádoby alebo do pôdy, kde sú podporené rásť tak vitálne ako sa dá. Veľký dôraz je treba dať na to aby žiadny vzduch nezostal pod dlaždicou/ kusom dosky a že 7 cm vrstva zeme pokrýva povrch dreva/ dlaždice.

Princíp tejto metódy spočíva v tom, že ako stromy rastú, ich kmene silnejú a rozširujú sa oproti plochám dier. Každý strom začne s vlastným potápaním, rovnako ako keby sme robili potápanie na strome pomocou drôteného prstenca.

 

Keď sa nové korene objavia nad doskou, rastú vodorovne po povrchu dosky (alebo dlaždice), bez možnosti rásť nadol, až kým nedosiahnu jej okraj.

 

 

The layering process

 

Február 2004: Stromy sú vybrané z kvetináča a korene sú odhalené. Proces potápania sa už začal a nové korene začali rásť po povrchu dosky. Po upravení smeru rastu koreňov a po odstránení tých čo rástli dovnútra, alebo sa krížili, som stromy zasadil (tento krát do pôdy, ale kvetináč by bol dostačujúci). Znova sú povrchové korene pokryté približne 7 cm zeminy.

Vrstva zeminy nad dlaždicou musí byť dostatočne hlboká, aby zostala vlhká počas najhorúcejších dní v roku, inak sú nové korene náchylné k odumretiu, ak by sa pôda nechala vyschnúť.

Ja preferujem vyzdvihnúť stromy upravované týmto spôsobom každý rok, takže nový koreňový bal môže byť upravený, aby sa zaistilo, že bude rásť plocho na doske a lúčovito od kmeňa. Toto nieje nevyhnutne potrebné, keďže nevhodné korene môžu byť vystrihané každé 2 až 3 roky ak vám to viac vyhovuje.

arranging and photographing the rootsarranging and photographing the roots

November 2004: Všetky tri stromy výborne rástli počas roka a teraz som ich nakrátko vykopal, aby som videl, či sa korene dobre vyvíjajú. Vývoj vyzerá fajn, ale najmenší strom sa nezakorenil tak ako tie dva väčšie. Po úprave a vyfotografovaní som stromy znova zasadil.

trunk and root developmenttrunk and root development

Február 2007: Niečo vyše dvoch rokov a stromy sú vykopané znova. Vývoj kmeňa a koreňov bol skvelý, ale sklamanie mám z holej plochy na najmenšom kmeni.

Rýchlosť a množstvo, v ktorom sa nové korene objavia nad doskou, závisí na raste nad zemou (nové výhonky a listy) u každého stromu. Čím viac rastie vrch stromu každý rok, tým rýchlejšie kmeň hrubne a tým viac rastú korene.

V záujme toho aby tieto tri kmene mali rozličné veľkosti, najmenší strom bol opakovane strihaný, zatiaľ čo najväčší stom bol ponechaný rásť voľne. Výsledkom tohto režimu strihania môžete vidieť na obrázku. Najväčší kmeň vyprodukoval najviac nových koreňov a najtenší kmeň, ktorý narástol porovnateľne menej, vyprodukoval oveľa menej nových koreňov.

roots are cleaned

Nové korene sú vyčistené, aby sa dali korene prezrieť a upraviť.

old rootsystem

S toľkými povrchovými koreňmi môžem teraz odstrániť starý koreňový systém a tým sa ešte zrýchli hrubnutie nových koreňov. Zvyšky kmeňov som ponechal trčať po doskou, aby som udržal stromy na mieste. Aj keď sú korene všetkých stromov teraz spolu prepletené, ich pozícia je stále trochu krehká a stromy by od seba mohli oddeliť, ak by sa do nich náhodne buchlo.

Časom sa korene stromov spolu zrastú a stanú sa jedným neoddeliteľným stromom.

the tree(s) are planted back into a large pot

Teraz po 4 rokoch kmene dostatočne zhrubli a sú znova zasadené späť do veľkej nádoby, kde začnú práce na detailoch.

the tree(s) are planted back into a large pot

 

Použitie drôteného prstenca v porovnaní s použitím prevŕtanej dosky alebo obkladačky.

Obe metódy – použitie drôteného prstenca a prevŕtanej dosky alebo obkladačky vytvoria skvelé nebary, s veľmi malým rizikom na zdravie alebo rast stromu.

Takže ktorá metóda je lepšia? Metóda opísaná v tomto článku, používajúca prevŕtanú dosku, vytvorí množstvo nových bočných koreňov, ktoré sú potom nútené rásť do strán v plytkej vrstve je preferovanou metódou. Tiež som zistil, že touto metódou získame ešte väčšie zhrubnutie bázy kmeňa, než pri použití drôtu. Táto metóda sa dá však použiť len pri veľmi mladých stromoch, s veľmi ohybnými konárikmi, ktoré sa dajú prestrčiť otvorom v doske.

Aj keď použitie drôtu nevytvorí také dobré výsledky, dá sa použiť na stromy akýchkoľvek veľkostí, bez potreby ohnúť alebo odstrániť konáre (aby sa strom dal umiestniť cez dieru na doske), čo je hlavnou výhodou použitia drôteného prstenca.

 

 

preložil Martin Krivošík