Ishi z Nízkych Tatier

Tibor Opat v 23.08.2007, publikované na Bonsai-Dnes

 

Dnes by som Vam chcel predstavit jeden moj Ishi. Jeho historiu, ščastie, kere som musel mat pri jeho nájdení a problemy s osadením do dai. V roku 2004 som bol na dovolenke s rodinu v Nízkych Tatrach na chalupe v rázovitej dedinke Šumiac. Nad dedinu sa vypína do výšky 1946 m Králová hola. Bolo rozhodnuté. Vrchol musí byt dobitý. Alpským štýlom. Bez fixných lán a budovania táborov. Vyrážame. Ja, manželka a naše dve deti. Je 30 stupnov v tieni. Je fascinujúce sleduvat jak sa s pribúdajúcu výšku mení flora. Najprv lúky plne kvetov,potom hustý les,potom riedky les,potom už lesa neni, iba kosodrevina. Stačí presadit do misky. To sú yamadori. Po cca 3h. sa dostavame asi 300m pod vrchol. Začína záverečný útok. Vtom manželka nečakane odmieta poslušnost. Sadla na skalu,okolo nič inšé neni, že už nevládze.Presviedcanie typu- Ty to dokázeš nemá v týchto pohnutých chvílach zmysel. No asi o pol hodinu sme hore. Všetci. Dokázala to. Hore je asi 5 stupnov. Asi 3 krát sa prehnala pri našom výstupe nad nami silná búrka. Ked nás tam videla stát na vrchole šeckých štyroch, v kratasoch neverila vlastným očám. Dobojované... Ideme spátky. No a konečne sa dostávame k tomu Ishi. Na druhý den nemôžme vstat. Máme svalovú horúčku-svalovicu. Je to strašná bolest. Ani pohnút. Traja z nášho štvorčlenného teamu to ideme rozchodit lahkou prechádzkou do lesa za dedinu. Okrem manželky, tá to totálne vzdala. No a tam sa to stalo. Za dedinu teče horský potok. Zrazu oproti nám po lesnej ceste vyletá asi traja desat ročný chlapci na bicygloch. Jeden zabrzdí, skočí dole k potoku a plnými dúškami pije vodu z potoka. Naskočí na bicygel a je preč. Idem sa pozriet na to miesto gde pil vodu a tam nachádzam tento Ishi. Takže, čo stoho vyplíva. Ked sceš nájst pekné suiseki, musíš preto aj niečo urobit.

 

Ishi tak, ako som ho štastnu nahodu našol v horskom potoku. Ale je tu jeden obrovský problem. Všimnite si, ako podstava kamena na krajoch nejde pekne rovno,ale stúpa zakerne hore. Ishi má brucho. To treba vyriešit.

 

A všimnite si,ako som to riešil v tej dobe. Jednoducho som daizou kopiroval podstavu kamena.Výsledok vidíte. Nakraji dai sú neni nožičky, ale doslova nohy. Dai je zo smrekového dreva. Toto období nazývam hríchy mého mládí.

 

Preto sa rozhodujem pre novú dai. Vyrábam ju z lipového dreva. Všetky toto už nožičky sú rovnaké. Dai zo spodu.

 

Dai z vrchu.

 

Nakonec dva obrázky. Tento kamen predstavuje Toyama-Ishi, vzdialenost-hora-kamen,ale može aj Yamagata-Ishi-krajina-kamen.

 

Klasický san-sui-kei-seki. V roku 2006 získava cenu Múdrosti vekov na Bonsai Slovakia,v roku 2007 cenu suiseki roku SBA na národnej výstave. No a skoro som zabudol, tento ishi vyhráva divácke hlasovanie v 1 internetovej výstave. Daiza je z jedneho kusu lipoveho dreva.

 

Posilam dalšie foto dai a z vtačej perspektivy. Proces yoseki je robeny vyhradne trenim v dlaniach a leštenim kusom látky. Tri roky. Ciže ešte asi 17 rokov a Ishi dosiahne výraz kludu to je svoj vek-Jidaj a staru barvu-Koshoku. Pohlad na ishi z lietadla.

 

Dai bez Ishi.

 
Táto stránka je stavaná pre prehliadač Internet Explorer.