Umelecká kritika

Japonský javor Waltera Palla

napísal Vance Wood

Bonsai a fotografie od Waltera Palla

Walter Pall's Japanese Maple

 

Pätnásteho marca tohto roka Walter Pall uverejnil obrázok svojho, teraz už svetoznámeho japonského javora. Neospravedlňujem sa za moju ignoráciu, ale toto bolo po prvý krát, čo som ten strom videl. Netreba ani hovoriť, že som bol ohromený. Videl som už skutočne krásne a áno, výnimočné japonské javory, ale tento zasiahol moju myseľ tak ako žiadny iný ani zďaleka.

V bonsajistike sa hovorí, že jeden z hlavných cieľov umeleckej formy je zobraziť a vizuálne predať myšlienku vysokého veku. Zvyčajne sa to dosiahne vytvorením stromu, ktorý vyzerá ako dobitý na smrť, akoby si ho podali Rocky Balboa v boxerskom ringu s King Kongom. Mŕtve drevo, rozštiepené kmene, skrútené konáre a zodratá kôra sú často prítomné, aby vzbudili dojem vysokého veku. Tieto veci fungujú dobre, ak sú použité na správnom mieste a dodávajú dojem staroby, ak sú správne prevedené. Problémom je, že tieto elementy sú zriedka používané pri japonských javoroch, okrem prípadov, kedy časť stromu odumrie prirodzene.

Vo všeobecnosti, aspoň z mojich vizuálnych skúseností získaných z nespočetných publikácií, vek nie je ten hlavný element pri prezentácii japonského javora, ako by tomu bolo pri smreku, borovici alebo borievke. Javory majú zvyčajne krásne a čisto vyzerajúce kmene s trochou pohybu v nich, korunované milými, krásne tvarovanými a vyfarbenými listami, ktoré najviac preslávili tieto bonsaje.

Potom príde jeseň a zima, kedy sa listy sfarbia a japonský javor upúta hlavnú pozornosť svojím ohňostrojom blčiacich farieb celého spektra viditeľného svetla, ktoré vzrušia pozorovateľa v čase, kedy sa všetko ostatné ukladá na zimný spánok. Vo chvíli kedy si už myslíš, že celé vystúpenie skončilo, ponúkne ti nádherné zobrazenie štruktúry, jemných vetvičiek, konárov a tvarov, ktoré predtým nebolo vidieť. Stanú sa tancom pohybu oslavujúcim staviteľskú zručnosť matky prírody a bonsajistovu schopnosť porozumieť jej a pracovať s ňou.

Zopár pestovateľov dosiahlo obraz vysokého veku kvôli nádhere prítomnej pre potešenie oka a pošteklenie predstavivosti pri týchto stromoch. Tieto stromy sa stali takmer nevyčísliteľnými, ale väčšina ani nepostrehne túto asoociáciu vysokého veku a ani sa nad tým nepozastavia. Walterov javor prekročil hranicu a vošiel do neprebádanej oblasti, bez plánov a bez zmesi prvkov vytvorených za použitia rezbárskeho náradia a chemických ošetrení. Do svojho stromu začlenil prvok vysokého veku iba použitím toho, čo videl v prírode po celý čas, ale nie na japonských javoroch. Kúsok odhalenia si ešte odložím a najprv ponúknem inú informáciu.

Väčšina japonských javorov, ktoré som videl rásť v mojom okolí, sú zväčša menej ako päťdesiatročné. Podľa písomných zdrojov sa prvé japonské javory predstavili západnej kultúre po roku 1820, takže pravdepodobne neboli príliš pestované v Amerike pred devätnástym storočím. Z toho vyplýva, že táto krajina má teoretickú možnosť aby tu rástlo zopár storočných stromov, ale také som nevidel a ani o nich neviem.

Nikdy som nevidel obrázky veľmi starých japonských javorov z krajiny ich pôvodu a navyše javory, ktoré majú vysoký vek, sú tenké a riedke s hadiacimi sa kmeňmi - typické stromy podrastu. Takže ako zobraziť vysoký vek japonského javora bez toho, aby sme z  neho spravili Shimpaku - borievku s javorovými listami? Treba zostúpiť do sveta hodnovernosti.

Walter Pall's Japanese Maple

Hodnovernosť je definovaná ako dávanie klamného dojmu pravdy, prijateľnosti alebo platnosti. Inými slovami, je to umenie toho „čo ak“ uveriteľné pomocou umeleckého zobrazenia základného predpokladu. Práve tento javor je najlepšou ukážkou princípu „čo ak“, aký som kedy videl. Toto samozrejme vytvára otázku „o ktorom „čo ak“ hovoríme?“. Je zopár vecí, ktoré viem alebo si myslím, že viem o japonských javoroch. Z toho, čo som sa dočítal viem, že väčšina "členov" tohto druhu, sú horské stromy a stromy podrastu. U takýchto stromoch nie je pravdepodobné, že dosiahnu vysoký vek alebo veľký vzrast.

„Čo ak“ o ktorom hovorím je otázka: čo by sa stalo, ak by japonský javor našiel domov v odľahlom údolí bez konkurencie, iba s dobrými podmienkami a bolo by mu dovolené, aby rástol bez akéhokoľvek vonkajšieho zásahu človeka alebo prírody? Je možné, aby narástol do obrovských rozmerov a úžasnej sily? Pravdepodobne nie, ale dá sa predstaviť si to? Ja hovorím áno a Walter to potvrdil.

Umelec tohto úžasného stromu dobil takmer na smrť zaužívané praktiky toho, ako prirodzene zobraziť strom vysokého veku a zobrazil starý strom tak, ako keby bol rástol v ideálnych podmienkach. Vďaka nim zostarol , narástol do veľkých rozmerov a je silný, oveľa silnejší ako je bežné pri tomto druhu. Strom je zobrazený v tvare náležiacom viac starobylému buku, v tvare, ktorý tak dobre poznám - rozkladá sa do šírky možno tridsať metrov a je asi rovnako vysoký. Zdá sa, že stojí silný vo svojom údolí a panuje všetkému, na čo dohliada, je nebom pre stovky vtákov a má dosť mohutný kmeň na to, aby ho neobčiahli ani dvaja ľudia. Toto je nádherné zobrazenie a významný čin v bonsajovom umení.

V dobe, kedy sme posadnutí zobrazovaním mŕtveho dreva a pokrútených stálo zelených stromov doráňaných prírodou, Walter vytvoril obraz vznešenosti prírody, ktorej bolo dovolené dokončiť svoju prácu bez prerušenia, katastrof, súperenia alebo zásahu ľudí, tak, aby naplnila obraz umiestnený v DNA stromu predtým, než vyrašil zo semena. Je to dokonalé uvedomenie si možností dostupných pri ideálnych podmienkach. Pri realizácii mnohých bonsajov sa bonsajisti snažia zobraziť len tie možnosti, ktoré vychádzajú iba zo samých tvrdých podmienok: cvičenie v prežití a dráma, ktorú zobrazuje. Nikto predtým sa nechopil zobrazenia vysokého veku z tejto strany.

Ako nekonečný študent bonsajov, povedal by som, že porozumenie tvorby tohto stromu by malo pridať každému ctižiadostivému bonsajistovi na planéte značné priblíženie sa a pochopenie problematiky.

 

preložil Martin Krivošík